May 23, 2014 | by Herbert Grubel Print

Do rozsiahlej debaty o vplyvoch a meraniach príjmovej nerovnosti prikladáme ďalšie dáta o dynamike príjmov v kanadských rodinách, prebraté z článku Čo chýba Pikettymu:

Dáta z Kanady mnohých prekvapia: Až 87 zo 100 pracujúcich, ktorý v roku 1990 okupovali v príjmovom rozdelení najnižší kvintil (každý kvintil predstavuje jednu pätinu domácnosti rozdelených podľa výšky ich príjmov – pozn. prekl.), sa o 19 rokov neskôr prepracovalo do vyšších kvintilov, z toho dokonca až 21 do toho najvyššieho. Výsledkom príjmovej mobility sú samozrejme aj pohyby opačným smerom. Z najvyššieho kvintilu v roku 1990 skĺzlo v priebehu nasledujúcich 19 rokov nižšie 36 % Kanaďanov.

Inú dôležitú informáciu poskytujú dáta, ktoré publikoval Fraser Institute, ktoré vyvracajú početné správy o úpadku strednej triedy. Kanadské rodiny, ktorých priemerný príjem očistený o infláciu patril v roku 1990 do najnižšieho kvintilu, si do roku 2009 polepšili o 280 percent. Naproti tomu rodinám z najvyššieho kvintilu vzrástol v rovnakom období príjem len o 112 percent. Priemerný príjem rodín z prostredných troch kvintilov vzrástol o 153 percent. To znamená, že nielen najchudobnejšie rodiny, ale aj stredná trieda bohatla výraznejším tempom ako najbohatšie domácnosti.

Dynamika príjmového rozdelenia, ktorú tieto dáta odkrývajú, vychádza najmä zo zmien vo veľkosti príjmov v priebehu životného cyklu: na začiatku pracovnej aktivity sú produktivita a príjmy nízke, s vekom a pracovnými skúsenosťami rastú. Klesať začnú opäť s príchodom obmedzení súvisiacich s vekom a odchodom do penzie.

Dáta Statistics Canada prezrádzajú, že Top 1% najbohatších domácnosti ešte pred piatimi rokmi nemalo príjmy na tejto úrovni. Porovnaním rebríčku miliardárov magazínu Forbes zisťujeme, že len 10 percent miliardárov z roku 1982 sa udržalo na zozname aj o 30 rokov neskôr v roku 2012, a to aj po očistení o infláciu.

Globalizácia obchodu spôsobila zväčšovanie firiem a znásobila potenciálny finančný prínos manažéra. Ak napríklad firma očakáva od svojho top manažéra prínos v podobe nárastu tržieb o 1 percento, môže mu ponúknuť väčšiu mzdu ak sa jedná o medzinárodnú spoločnosť s tržbami 10 miliárd, než v prípade firmy operujúcej len na domácom trhu s tržbami 100 miliónov. Príjmy Billa Gatesa či Steva Jobsa a ich top manažérov by boli výrazne nižšie, ak by svoje novinky predávali len v USA a nie na celom svete.

Originál What Piketty Misses zverejnený na AtlasOne 23.5.2014.

Pre INESS preložil Jakub Sokol.

http://www.iness.sk/stranka/9635-Stredna-trieda-si-v-Kanade-polepsila.html

Herbert Grubel is professor of economics (emeritus) at Simon Fraser University and Senior Fellow at The Fraser Institute in Vancouver, Canada Learn More about Herbert Grubel >